Nález Ústavného súdu SR – Náhrady škody pri strate zárobku z dôvodu škody na zdraví

V rámci vzdelávania sprostredkovateľov poistenia a odbornej verejnosti v oblasti poisťovníctva si Vám dovoľujeme dať do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z.

Predmetný nález sa týka spôsobu náhrady škody pri strate zárobku z dôvodu škody na zdraví a zásadným spôsobom mení pravidlá pre uplatňovanie nárokov z nej vyplývajúcich.

„Súčasná právna úprava spôsobu výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa výrazne odkláňa od všeobecne uplatňovanej zásady úpravy zodpovednosti za škodu, podľa ktorej sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Tým pádom neumožňuje poškodenému, ktorému vznikla škoda na zdraví a s tým súvisiaca strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ale aj po jej skončení, domôcť sa náhrady škody v takom rozsahu, v akom mu skutočne vznikla.

Podstata nálezu Ústavného súdu:
Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode (ujme) na zdraví. V zmysle ustanovenia § 446 (v znení účinnom do 30. januára 2019) a nasledujúcich sa táto strata uhrádza, pokiaľ nie je uhradená nemocenskými dávkami a invalidným, resp. čiastočne invalidným, dôchodkom podľa predpisov o sociálnom poistení. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení v závislosti od priemerného zárobku poškodeného pred poškodením na zdraví.
Podľa súčasnej právnej úpravy sa poškodenému namiesto náhrady škody má poskytnúť náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa posudzuje a určuje rovnako ako úrazový príplatok, príp. úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čo je spravidla nižšia suma ako tá, ktorú predstavuje skutočná majetková strata poškodeného, ku ktorej došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, príp. v období po jej skončení.
Tým, že Občiansky zákonník odkázal poškodeného so svojím nárokom na stratu na zárobku v plnom rozsahu na zákon o sociálnom poistení, zbavil ho subjektívneho práva domáhať sa skutočnej náhrady za stratu na zárobku.
Z poškodeného sa v takomto prípade stáva fiktívny poistený, keďže namiesto náhrady škody môže od škodcu požadovať len fiktívnu úrazovú dávku, ako keby bol úrazovo poistený, hoci za škodu mu zodpovedá konkrétny subjekt v rámci občianskoprávneho záväzkového vzťahu a stratu na majetku je schopný presne vyčísliť. Dokonca ani v prípade škody spôsobenej úmyselne, príp. hrubou nedbanlivosťou poškodený nemôže od škodcu požadovať viac ako poškodený v pracovnom pomere od Sociálnej poisťovne.
Takáto úprava nie je kompatibilná s obdobnými právnymi úpravami v ostatných členských štátoch Európskej únie a vzhľadom k tomu, že úrazové dávky predstavujú podstatne redukované odškodnenie, ktoré sa riadi princípmi verejného poistenia, popiera základný princíp súkromného práva, v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti.
(Zdroj: Slov-Lex)

Na základe predmetného nálezu predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do medzirezortného  pripomienkového konania návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Kompletný materiál návrhu zákona, ktorým sa mení Občiansky zákonník, nájdete tu: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2019-394

Nález Ústavného súdu: Stiahnuť PDF dokument
Jedná sa, pochopiteľne, o rozsiahly dokument. Pre účely pochopenia príčiny vzniku škody a rozhodnutia spôsobu odškodnenia a definícií typu škody aj z pohľadu poistenia zodpovednosti za škodu (PZP, aj iné typy poistenia) doporučujeme si preštudovať min. prvých 15 strán dokumentu.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol zverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 25/2019 Z. z.

späť